Päťtisíc svetelných rokov od našej planéty okolo seba krúžia dve hviezdy, ktoré vytvárajú rozsiahle prachové prstence. Tieto ružovkasté kruhy, ktoré pripomínajú odtlačok prsta alebo letokruhy, a vyzerajú takmer ako obyčajný záblesk svetla, zachytil vesmírny teleskop Jamesa Webba.
Od dvojhviezdy sa tiahnu do vzdialenosti viac ako desať biliónov kilometrov. Podľa americkej vesmírnej agentúry NASA prachové prstence ukazujú plynutie času podobne ako letokruhy stromov.
Dvojhviezda známa ako WR 140 je od Zeme vzdialená viac ako päťtisíc svetelných rokov. Prstence okolo binárneho systému vznikli stlačením hviezdnych vetrov pri priblížení hviezd.
Tie k sebe ich obežné dráhy privedú približne raz za osem rokov. Pri stretnutí sa plyny medzi nimi stlačia a vytvoria prach.
„Pozorujeme produkciu prachu v tomto systéme za viac než storočie,“ povedal astronóm Ryan Lau, vedúci autor štúdie publikovanej v odbornom časopise Nature Astronomy.
These cosmic “tree rings” tell a story written by the stars.
— NASA Hallo-Webb Telescope 🕸🕷🎃 (@NASAWebb) October 12, 2022
Every 8 years, these 2 stars are brought together by their orbits, creating streams of gas that can then form a new ring of dust. Webb reveals 15 of the 17 rings here for the first time: https://t.co/k93phPNoec pic.twitter.com/7JHvpsd1A2
„Predchádzajúce pozorovania WR 140 ukázali prítomnosť až troch prstencov. Je úžasné vidieť ich takto 17, ukazuje to silu teleskopu Jamesa Webba,“ povedala spoluautorka štúdie Olivia Jonesová z Astronomického a technologického centra Spojeného kráľovstva (UK ATC) v Edinburghu, ktoré pomáhalo teleskop postaviť.
Hviezdy v binárnom systéme WR 140 sú niekoľkokrát väčšie ako Slnko. Jedna z nich má tridsaťnásobnú hmotnosť našej hviezdy, druhá asi desaťnásobnú.
Obe vesmírne telesá sa k sebe približujú približne na vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom, teda asi 150 miliónov kilometrov. Jedinečný prstenec je spôsobený predĺženou dráhou menšej hviezdy.
Teleskop Jamesa Webba pozoruje vesmír zo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od Zeme od januára tohto roku. Toto doteraz najvýkonnejšie zariadenie svojho druhu v hodnote desať miliárd dolárov je projektom NASA a partnerov z Európskej vesmírnej agentúry ESA a kanadskej CSA.