Polárnu žiaru sme na Slovensku včera nepozorovali. Stať sa tak môže dnes v noci

Dominik Cenkner

Uplynulú noc sme nielen presúvali hodiny dozadu, ale taktiež očakávali možný výskyt polárnej žiary. Tú malo byť vidieť aj v našich zemepisných šírkach, zvlášť teda na severe Slovenska. Nakoniec sa tak ale nestalo.

Všetko to začalo ešte vo štvrtok večer, kedy došlo na Slnku k veľkej slnečnej erupcii. Slnko je totiž čoraz aktívnejšie, a to preto, že sa aktuálne nachádza vo svojom 11-ročnom cykle.

Pri nich sa budú slnečné erupcie neustále zvyšovať. Diať by sa tak malo približne až do rokov 2024-2025. Vráťme sa však späť k spomínanej štvrtkovej erupcii. Tá totiž patrila k tým silnejším a Slnko tak vyvrhlo oblak koronálnej plazmy, ktorý zamieril k zemi.

Čo sa včera vlastne dialo?

Nadšenci vesmíru či hviezdnej oblohy, začali na severný obzor, kde sa polárna žiara mala objaviť, pozerať už krátko po západe slnka. Prvotné odhady totiž hovorili, že nebeské divadlo by v menšej miere mohlo začať už po spomínanom západe slnka.

Lenže predikcie hovorili aj o tom, že aj keď sa polárna žiara v našich končinách vyskytne, bude ju možné pozorovať len v horských oblastiach, a to na miestach, ktoré nie sú znečistené svetelným smogom. Práve svetelný smog bol tým „javom“, ktorý množstvo ľudí v uplynulú noc zachytilo v domnení, že ide o polárnu žiaru.

S pribúdajúcim časom klesala aj nádej na pozorovanie polárnej žiary. Po polnoci totiž vychádzal Mesiac, ktorý je síce v týchto dňoch v poslednej štvrti, ale aj napriek tomu dokáže nočnú oblohu poriadne rozžiariť.

Oči všetkých sa tak začínali obracať na sondu ACE, ktorá je od Zeme vzdialená 1,5 milióna kilometrov a je pre nás mimoriadne dôležitá.

Takto zachytili polárnu žiaru kamery fínskeho meteorologického ústavu, zdroj: Ilmatieteen laitos
Takto zachytili polárnu žiaru kamery fínskeho meteorologického ústavu, zdroj: Ilmatieteen laitos

Sonda ACE

Táto sonda monitoruje rýchlosť slnečného vetra a ďalších podstatných parametrov pričom je prvou, ktorá nás na Zemi informuje, že sa blíži oblak koronálnej hmoty, ktorý môže vyvolať geomagnetickú búrku a polárnu žiaru.

Akonáhle dorazí tento oblak k sonde, tak za zhruba 30-60 minút začne dochádzať ku geomagnetickej búrke a k vzniku polárnej žiary.

Po polnoci už bolo všetko viac-menej isté

Na prelome soboty a nedele, teda okolo polnoci, už sociálnymi sieťami kolovali krásne zábery polárnej žiary, ktorú však pozerali obyvatelia severských krajín. A to v Škandinávii, Škótsku, Grónsku, na Islande, či v Rusku.

S príchodom Mesiaca na nočnú oblohu už bolo takmer isté, že z nebeského divadla v našich končinách nakoniec nič nebude.