Čoraz viac ľudí hovorí zábavnej pyrotechnike ráznie nie. Prečo by ste tak mali spraviť aj vy?

Dookola tie isté výhovorky - veď je to len raz ročne, trvá to len pár minút, či zvieratá to nejako prežijú. V posledných rokoch sa pritom sama príroda postarala o to, že ohňostrojov bolo menej.

Predsa len v mnohých krajinách boli obmedzené veľkolepé oslavy z dôvodu zúriaceho koronavírusu. Inak tomu nebolo ani na Slovensku.

Lenže pandémia pomaly odznieva a viaceré mestá sa opäť raz vracajú k „tradičným“ ohňostrojom. Aj keď pár svetlých výnimiek by sme vedeli nájsť. Napr. Považská Bystrica bude aj tento rok bez ohňostroja. 

Ušetrené peniaze poputujú tamojšej nemocnici. „Tento rok tieto financie poputujú na kožné oddelenie, kožný stacionár a kožné ambulancie, pre dermatovenerologický prístroj, ktorý bude slúžiť kožným pacientom na liečbu rôznych autoimunitných ochorení,“ priblížila Jana Lunáková, námestníčka nemocnice v Považskej Bystrici.

Aj tento Silvester tak môže byť dôvodom na zamyslenie, prečo by sme petardy mali zo svojich životov čím skôr odstrániť. Aj keď ich používame len niekoľko minút ročne, predsa len dokážu napáchať viac škôd ako úžitku.

Zábavná pyrotechnika môže ľuďom dopomôcť k tragickým dôsledkom

Ak už neberieme ohľad na zvieratá či životné prostredie, berme ho aspoň sami na seba. Záchranári počas silvestrovskej noci evidujú každoročne desiatky prípadov, kedy si práve ľudia spôsobili rôzne zranenia pri zaobchádzaní s pyrotechnikou.

Nejde pri tom len o malé popáleniny či odreniny. Aj odtrhnutý prst je v mnohých prípadoch len malým zranením oproti amputovanej celej ruke. Nehovoriac o poraneniach očí či dokonca sluchu.

Petardy môžu dokonca spôsobiť problémy aj ľuďom, ktorí s nimi vôbec nemanipulujú. Za všetkých spomeňme starých ľudí, ktorým môže hluk spôsobiť aj infarkt.

Ohňostroje škodia zvieratám

Niektorí ľudia slovo ohľaduplnosť vo svojom slovníku nepoznajú. Petardy potom odpaľujú aj v prostredí, kde je to vyslovene zakázané. Medzi takéto územia patria národné parky. Množstvo zvierat má z ohňostrojov traumu, mnohé z nich oslavy nového roka neprežijú.

Pripomienkou toho je aj prípad z prelomov rokov 2017 a 2018, kedy počas novoročných osláv v Prahe zomrelo niekoľko labutí. Áno, vplyvom ohňostrojov. Aby toho nebolo málo, spadli rovno medzi ľudí na námestí.

Vedci z Inštitútu Maxa Plancka sledovali pomocou GPS sťahovavé husi v Nemecku, Dánsku a Holandsku počas novoročného obdobia. Za normálnych okolností sa husi vracali na tú istú vodnú plochu niekoľko nocí, odpočívali na hladine a málo sa pohybovali, čím šetrili energiou.

Na Silvestra, keď sa odpaľovali ohňostroje, častejšie opúšťali svoje miesta hniezdenia, leteli v priemere o päť až 16 kilometrov ďalej a o 40 až 150 metrov vyššie. Žiadna z nich sa už nikdy nevrátila spať na miesto, odkiaľ ich vyhnali výbuchy, a pozorované zvieratá sa tam vracali oveľa menej, aby hľadali potravu.

„Je šokujúce, o koľko ďalej letia vtáky v noci s ohňostrojom v porovnaní s normálnymi nocami,“ zdôraznila Andrea Kölzschová, ktorá viedla výskum. „Niektoré husi preleteli stovky kilometrov za jedinú noc a prekonali vzdialenosti, ktoré by za normálnych okolností preleteli len počas migrácie.“ Výskum ukázal, že jeden z vtákov preletel viac ako päťsto kilometrov bez zastavenia.

Trpí aj životné prostredie

Na záver spomeňme aj nepriaznivý vplyv na životné prostredie. V uliciach, ale aj v prírode nielenže ostáva značný bordel, ale po výbuchoch ostáva v ovzduší tiež vyššia koncentrácia oxidu uhličitého, oxidu síry a oxidu dusíka. Farby v ohňostrojoch tiež do ovzdušia dostávajú ťažké kovy.

Navyše, už včera sme vás informovali, že počas dnešného dňa treba počítať s výraznou inverziou. Pri nej je je slabý rozptyl, čo môže mať za následok, že novoročné ohňostroje môžu výrazne zhoršiť kvalitu ovzdušia.

Ak si nevieme predstaviť vstup do nového roka bez ohňostrojov, nechajme to aspoň na odborníkov. Oveľa lepšie by však bolo, ak by sme sa postavili a povedali rázne nie petardám. Škody, ktoré vzniknú počas tých pár minút, nám za to snáď nestoja.